Milí priatelia,
navštívili ste stránku Slovenskej asociácie campingu a caravaningu. Sme občianske združenie spájajúce karavanistov, prevádzkovateľov kempingov a už aj výrobcov a predajcov v oblasti karavaningu. Našim základným cieľom je pomáhať pri rozvoji karavaningu na Slovensku a úspešnáspolupráca s karavanistami v okolitých štátoch.
V roku 2020 si pripomína SACC 30 rokov od založenia. Za túto dobu sme prešli veľký kus cesty. Mnohí čo boli na začiatku tejto cesty už tu nie sú. A tí čo sú tu o tej ceste už moc nevedia. Preto mi dovoľte pomôcť si úvahou prvého prezidenta SACC Ľudovíta / Laca/ Sabadoša na tie časy:
Ubehlo to ako voda. Neuveriteľné. Ak si pripomenieme prelomové chvíle roku 1990 a atmosféru zakladajúceho kongresu v Brezne v nových politických pomeroch v Česko-Slovenskej federatívnej republike, každý kriticky zmýšľajúci funkcionár práve sa zrodiaceho Slovenského camping a caravaning clubu musel tušiť problémy nastávajúcich dní. Áno za samostatnosť sa draho platí. V istom ohľade bolo pohodlné zotrvávať v náručí Zväzu turistiky a všeobjímajúceho Československého zväzu telesnej výchovy a športu ( ČSTV). Ale citlivejšie vnímajúci pozorovateľ vytušil pohyby na spoločnej politickej scéne republiky a počiatky rozpadu megalitu ČSTV. Dal sa predvídať nevyhnutný koniec najmä v priebehu nasledujúceho roka 1991. Kohútik finančnej dostatočnosti pre jednotlivé športy a telovýchovné hnutia sa postupne privieral najmä pod tlakom zo strany “veľkých športov “- futbalu a hokeja. Chceli zo spoločného koláča väčší podiel, samozrejme na úkor menších členov a tento trend pretrváva až do dnešných dní. Ale chýba spoločná strecha ČSTV a Zväzu turistiky, ktoré v tej podobe neprežili. A tak problémy, ktoré sme predvídali na začiatku našej samostatnosti nadobudli reálne kontúry a bolo veľmi zložité sa s nimi vyrovnávať, najmä po rozpade spoločného štátu. Medzi problémy zabezpečiť prežitie nášho hnutia ešte vstúpila vysoká nezamestnanosť na Slovensku, nedostatok pracovných príležitostí a mŕtvolný stav pohybu finančných tokov v spoločnosti. Prekonať tieto ťažkosti nebolo ľahké, ale našťastie na čele riadiaceho orgánu nášho hnutia stáli výnimoční funkcionári Prezídia Slovenského camping a caravaning clubu. Nemôžem nespomenúť aspoň podaktorých: Július Vágaši viceprezident, prof. Ing. Koloman Ulrich PhD tajomník, MUDr. Ladislav Cikora klasifikácia, Vladislav Gregor Kvalifikácia, Bartolomej Cagalinec hospodár, Ivan Šipkovský, Ing. Štefan Remiáš, Peter Rokáč, Pavol Bula, Ján Weindling a ďalší. Som nesmierne rád, že aj v súčasnom Prezídiu sú ďalší skvelí funkcionári s tohto obdobia ako je Ing. Ján Ducko, Emil Hajoš, Jaroslav Manák…. Týmo všetkým patrí naša nesmierna vďaka za vynaložené úsilie pri prekonávaní bezpočet prekážok existenčného charakteru. Áno toto sú ľudia, ktorým patrí naša úcta za to, že máme čo vôbec oslavovať. Bola to nesmierne ťažká etapa našej 30 ročnej existencie.
V krátkosti pripomeniem s akými problémami sme sa museli vyrovnať:
Nečakane sme museli zobrať na svoje bedrá zodpovednosť za úspešné zvládnutie FICC Rally vo Vysokých Tatrách v areáli v dnes už neexistujúceho Eurokempu. Do rozhodujúcej funkcie predsedu Organizačného výboru bol ešte ústredím ČSTV menovaný vysoký a vplyvný funkcionár z Prahy. Tento sa však nedlho pred touto udalosťou vzdal tejto funkcie, možno aj pred udalosťami predznamenajúcimi rozpad spoločného štátu. Nakoniec sme sa museli chopiť práce a na zvládnutie tejto náročnej úlohy sme vytvorili všetky potrebné komisie. Využili sme skromné skúsenosti, kedy niektorí z nás už boli pri organizovaní Rally FICC v rovnakom mieste v roku 1974. Práce všetky komisie zvládli bez akýchkoľvek výhrad a táto akcia bola vysoko hodnotená i Prezídiom FICC. Nedá mi aby som nespomenul, že už vtedy naša prezentačná komisia na čele s Ing. Remiášom zvládla prezentáciu tisícov účastníkov s použitím počítačovej techniky. Naši členovia preukázali neobyčajnú obetavosť, kedy svojou obetavou prácou v masovom meradle zvládli túto náročnú akciu. Naša účasť na úspechu bola skutočne masová. Za našu SCCC bolo evidovaných 5332 členov a pre nás musel byť vyčlenený samostatný sektor. Nedostatok elektrických prípojok sa riešil zapožičaním z jednotlivých klubov a množstvo ďalších počinov sa nedá spočítať. Toľko teda už k roku 1991.
Veľké úsilie sme vyvinuli na prijatie SCCC do organizácie FICC. Narazili sme na neprajníkov. Nestali sme sa nástupnickým členom po rozpade spoločného štátu a vyvíjal sa veľký tlak proti nášmu prijatiu. Veľmi nám pomohol maďarský člen prezídia FICC pán Székely Miklóš, ktorý dobre poznal našu úspešnú históriu a pamätal na našu pomoc, keď bol Maďarský camping a caravaning club na dne. Doriešeniu problému nášho prijatia za riadneho člena pomohol až môj osobný list prezidentovi FICC, kde som bol prinútený argumentovať štatútom FICC, kde sa nedali dohľadať rozumné argumenty brániace nášmu prijatiu. Musel som sa uchýliť k vysvetleniu, že si nás niektorí členovia prezídia FICC nemôžu zamieňať s bojujúcim Slovinskom a vysvetliť, že samostatná Slovenská republika je na spadnutie i keď sa písal ešte len rok 1991. Tento list konečne pohol veci dopredu a bol zverejnený aj v Rally Report FICC. Dostal som vyrozumenie, že naša žiadosť bude riešená na Kogrese FICC vo Francúzskom MUlhausene s kladným výsledkom. Naplnený vďakou za výnimočnú funkcionársku prácu som odstúpil svoju delegačenku pánom Vágašimu a ing. Ulrichovi, ktorí boli svedkami márneho odporu nežičlivcov a naše prijatie bolo schválené v roku 1993.
Bolo treba ukotviť SCCC v novoformovanej spoločnosti v nadväznosti na finančné pokrytie činnosti. Tu došlo na názorové nezhody v predložených podnikateľských predstavách. Tak to chodí, každý má právo na svoj názor a toto právo sa musí rešpektovať. Ale to už sa píše rok 1994 a sú tu odo mňa povolanejší robiť odpočet činnosti našej organizácie. Chvála Bohu treba súšasný stav pokladať za viac ak úspešný a zostáva zaželať dobré zdravie a veľa energie našim funkcionárom do budúcnosti.
Aké boli naše začiatky.
Ani sám neviem, nebol som pri samom začiatku nášho hnutia. Podľa pamätníkov, od ktorých som sa to dozvedel, začiatky mototuristiky, kde naše korene siahajú do roku 1956, kedy sa konštituuje v rámci ČSTV Zväz turistiky a v rámci toho nesmelé začiatky na čele s Ing. Milanom Čulíkom, ako predsedom sekcie (presunu). Ďalší predseda mototuristiky bol Ing. Ivan Sutoris, ktorý ako prvý vydal publikáciu Mototuristika. Veľkú budúcnosť, ale s ohľadom na celospoločenskú klímu, ale aj úroveň motorizácie nepredpovedal karavaningu, ako novému fenoménu. Ďalšími v rade sú Ing. Ladislav Kániay a ing. Miroslav Murín. V roku 1975 nastupuje Ľudovít Sabadoš a od roku 1985 MUDr. Ladislav Cikora.
Aké dôležité problémy sme museli riešiť.
Nemalá pozornosť sa venovala výchove cvičiteľov mototuristiky všetkých stupňov v úzkej spolupráci s Telovýchovnou školou SÚV ČSTV. To predpokladalo mať aj vhodných vlastných lektorov. Bohatá bola vlastná publikačná činnosť učebných kníh, skrípt a pestrá príspevková činnosť do odborných časopisov Svět motorů, Stop, Krásy Slovenska a pod. Nezanedbateľné bolo aj vydávanie vlastných mesačníkov a usporiadanie odborných seminárov so zborníkmi prednášok v pravidelných 5 ročných cykloch s bohatým medzinárodným zastúpením zahraničných partnerov.
Rýchlo sme si uvedomili hodnotu svetovej organizácie FICC, najmä po roku 1974 a snažili sme sa do nášho názvoslovia hnutia pridávať postupne termíny “camping a caravaning” k veľkej neľúbosti nadriadených funkcionárov. V rámci ČSTV sme sa postupne stali dynamicky sa rozrastajúcim hnutím s nezanedbateľnými výsledkami, čo viedlo napríklad k tomu, že sme v roku 1978 na celoštátnom zjazde ČSTV mali vlastného delegáta.
Postupným trpezlivým jednaním s blízkymi zahraničnými partnermi sa nám podarilo vzkriesiť v roku 1976 už nefunkčné Dunajské camping Rallye, čo tiež vzbudilo neľúbosť.
Podarilo sa nám presvedčiť čelných funkcionárov ČSTV o potrebe vytvorenia osobitného devízového krytia u CK Slovakoturist, čo umožňovalo každoročne pokrývať cca 15-20 vycestovaní našich kolektívov do rôznych krajín Európy, ale najmä zabezpečovať masívnu účasť každoročne na Dunaj camping rallye a Rallye FICC.
Rozvinuli sme čulú spoluprácu s vtedajšími výrobcami karavanov a to Sportservis Bohumín, Tučan v Martine, a Veľké Rovné. Spomenúť musíme aj významného Poľského výrobcu z Bialsko Bialej.
Postupne sme na podporu rozvoja caravaningu na Slovensku dokázali zakúpiť 1-2 karavany každý rok, ktoré sa prideľovali do oddielov- klubov užívaniu a zapožičiavaniu svojim členom.
Dôraz sme kládli na starostlivú prípravu akcií najmä z hľadiska dokumentačného pre plnenie rôznych kvalifikačných úloh, ale aj usporiadanie obľúbených diačikových večerov pre členov, ale aj širokú verejnosť.
V podmienkach TJ Turist Union Bratislava mal oddiel mototuristiky napokon 232 registrovaných členov. Obetavou prácou svojich členov si vybudoval vlastnú veľkorysú klubovňu. A takto sa podobne dynamický rozvoj zaznamenal na celom Slovensku.
Každoročne sme usporiadali Ples mototuristov so širokým ohlasom verejnosti a dobu sme predbehli o veľa rokov usporiadaním burzy nepotrebných vecí v klubových priestoroch, čo tiež vzbudzovalo nedôveru.
Vytvorili sme symboliku SCCC, graficky vydarený emblém, vlajku, zástavu a vlajočky hnutia štandardných rozmerov. Dôraz sa kládol i na reprezentačnú stránku. Krojované skupiny detí, mládeže a dospelých kráčajúcich pod štátnou vlajkou a vlajkou SCCC na medzinárodných akciách boli samozrejmosťou, rovnako ako jednotné oblečenie našich členov formou tričiek, vetroviek a nohavíc SCCC. Pripravovali sme aj nové formy propagácie SCCC.
Toto sú autentické spomienky pána Sabadoša. Nezostáva nič len poďakovať za jeho prácu pre náš karavaning a popriať mu ešte veľa zdravia.
No a neskôr bol po zlúčení so Slovenskou asociáciou kempingov názov SCCC zmenený na Slovenskú asociáciu campingu a caravaningu, ktorá sa hlási nielen ku svojej tridsať ročnej tradícii, ale nadväzuje na začiatky, ktoré majú korene v rokoch 1956-1957.
Pevne verím, že po spomienkach pána Sabadoša si budeme môcť pripomenúť predchádzajúce roky aj z pohľadu iných predstaviteľov kempingu a karavaningu na Slovensku. História z pera Ing. Minárika je popísaná v brožúre, ktorú nájdete aj na našej stránke.
Vplyvom extrémne nepriaznivej situácie v cestovnom ruchu, spôsobenej z paniky okolo Corona vírusu je cítiť nárast karavaningu u nás, rovnako sa hovorí o náraste karavaningu v celej Európe. Podľa podkladov prezídia policajného zboru je na Slovensku evidovaných viac ako 5000 obytných prívesov, 19 obytných návesov a viac ako 2000 špeciálnych automobilov, ako sú zatriedené obytné autá. Čo sa týka Európskeho porovnania tak podľa podkladov federácie výrobcov karavanov je v Európe registrovaných viac ako 2 000 000 obytných automobilov a 4 000 000 obytných prívesov. Za uplynulý rok pribudlo viac ako 190 000 nových registrácií. Z toho vyplýva, že sme súčasťou obrovskej rodiny karavanistov. Je nutné počítať s tým, že k skoro 6 miliónom karavanov patrí viac ako 12 miliónov karavanistov. Použijem bežné prirovnanie našich novinárov, keby sme sa všetci postavili vedľa seba, zaberieme viac ako 63 000 futbalových ihrísk. Náš príspevok k počtu karavanov je síce malý, ale nie zanedbateľný. Rovnako je zaujímavé porovnanie v oblasti kempingov. U nás je cca 170 kempingov, alebo miest, ktoré ponúkajú miesto pre karavany. V Čechách ich je viac ako tisíc. Máme čo dobiehať.
Na záver mi dovoľte ešte raz poďakovať všetkým, ktorí prikladajú ruku k rozvoju tohto unikátneho hnutia, veď kto iný spája celé rodiny tak ako karavaning? Či už je to vlastnou prácou, alebo pomocou vecných darov, alebo finančnou podporou. Samozrejme ďakujem aj všetkým, ktorí si na nás spomenuli v spojitosti s darovaním 2% dane. Priatelia ešte raz ďakujem a teším sa na spoločné stretnutia.
Ing. Jaroslav Mišura, prezident SACC.