Tak ako býva dobrým zvykom na záver letnej turistickej sezóny sa nielen turistické, ubytovacie zariadenia, kempingy ale aj kluby rozhodli ukončiť sezónu nejakou dobrou a peknou akciou, zrazom, stretnutím.
Tak aj v autocampingu Belá - Nižné Kamence sa rozhodli pokračovať týmto trendom a pozvali koncom septembra karavanistických priateľov na 3 ročník ukončenia letnej turistickej sezóny AGROKEMPCAR. Tretí ročník sa dá povedať, že už zaváňa tradíciou a určite mi účastníci dajú za pravdu že dobrú tradíciu treba zachovať. Organizátori pod taktovkou Cyrila Matejova, už pomerne skúseného a známeho karavanistu, ktorý pozná nielen problematiku zo strany šéfa ubytovacieho zariadenia, ale aj potreby bežného karavanistu, každým rokom v kempingu vylepšujú podmienky pre ubytovaných hostí. Tentoraz nás príjemne prekvapil nový zväčšený a zateplený prístrešok, ktorý bol hojne využívaný na neformálne stretnutia známych a priateľov a zároveň poskytoval miesto na tradičné koštovky a pohostenia.
Karavanisti ktorí využili možnosť predĺženia víkendu zúfalo sledovali oblohu, kedy sa zavrú mraky a prestane pršať, asi sa aj pomodlili, pretože od piatku sa akoby leto vrátilo a mi sme mohli nerušene v peknom počasí absolvovať pripravené programy.
V piatok bola podávaná výborná domáca kapustnica, a večer končil pri hudbe. Na druhý deň menšia skupinka karavanistov využila zabezpečený mikrobus a vydali sa obdivovať známu úvraťovú lesnú úzkokoľajnú železnicu vo Vychylovke, prípadne skanzen kysuckej dediny. Cestou späť sme ledva stíhali obzrieť Slovenský Orloj v Starej Bystrici, tak aby sa práve začala púť vyrezávaných apoštolov a hovorený komentár. Priznám sa že aj keď som nebol pri orloji prvý krát, až teraz som sa presvedčil že celá stavba orloja je vlastne veľká drevená socha zobrazujúca sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.
Večer bol zase akoby stvorený pre gurmánov a aj program a súťaže boli o kysuckých mliečnych špecialitách. Záver večera patril losovaniu sponzorských darov a hudobnej produkcii, ktorá nebola zlá, ale už sme si zvykli na živú muziku, ktorá vie viacej rozohriať a roztancovať. Tých čo nezohrial tanec, prípadne niečo iné, si mohli vyhriať telo pri tradičnej veľkej vatre, tak ako sa patrí v Jánošíkovom kraji. Len akosi na preskakovanie bola priveľká.
Ráno nás čakalo síce slnečné, ale posmutné ráno, hlavne pre tých čo museli baliť a pripravovať sa na odchod. Po záverečných slovách organizátorov, padlo ešte pár pozvánok na jesenné stretnutia, podanie rúk, zaželanie šťastnej cesty a priania sa opäť stretnúť na takomto vydarenom podujatí.
