15. ročník – Malokarpatského zrazu caravanistov
v termíne 18.9. – 20.9.2015 - Pezinok
Nedá mi, aby som okamžite nereagoval na tento zraz a nenapísal pár viet. O tomto zraze som počúval celý rok a bol ospevovaný z každej stany. Na druhej strane musím sa priznať nevedel som si predstaviť zraz na zelenej lúke, na divoko. Nie, že by som tak nikdy nekempoval, no z rozprávanie čo všetko tam bude a ako tam je super, som si nevedel dobre predstaviť tu organizáciu. Na zraz som prišiel v piatok doobeda. Už v tom čase bolo jasne vidieť, že účasť bude slušná. Hneď po vstupe na zraz sme boli privítaní a ponúknutí prípitkom. Organizácia uloženia karavanov bola taktiež dobre zvládnutá. Hneď nám ukázali miesto, kde môžeme zaparkovať. To je asi všetko čo môžem povedať za seba, nakoľko som po zaparkovaní musel odísť do práce. Z rozprávania ale viem, že večer prišla búrka a silný vietor. Všetko však účastníci zvládli a neprišlo k žiadnej škode. Ak to berieme z pohľadu počasia. (ďalej vysvetlím prečo).
V sobotu ráno som sa na zraz vrátil. Bolo príjemne postupne stretávať známe tváre. To je asi na zrazoch a myslím, že na caravaningu ako takom najkrajšie.
Prišla však prvá zlá správa. Jedno z aut bolo v noci vykradnuté. Išlo o vozidlo, kde bola celá aparatúra. Zrazom táto informácia trocha zatriasla no museli sme sa preniesť ďalej a chtiac-nechtiac na túto udalosť zabudnúť.
O 10 hodine oficiálne prišlo k otvoreniu zrazu. Tu nám bol predstavený program. Nasledovali hry nie len pre deti ale aj dospelých. Následne vyhodnotenie hier, návšteva mesta, zraz navštívila aj dychovka, večerná tombola a vystúpenie kúzelníka, ktorý nám raz a znova nasadil chrobáka. Cien bolo dostatok no aj napriek tomu sa mi ani jedna neušla ... „Paľo takto sme sa nedohodli J“
Večer bolo krásne prejsť sa pomedzi karavany a vidieť, ako sa dali do kopy partie a spoločne sa zabávajú a smejú.
Tým, ktorým sa nechcelo spať mali možnosť zaspievať si za doprovodu harmoniky, ozembuchu a bandasky s trubkou z pisoáru.... Kto túto možnosť zmeškal a dozvedel sa to až z tohto článku, má možnosť zopakovať si to o rok.
Na krádež, ktorá sa stala karavanisti reagovali v dvoch rovinách. Prvá bola okamžitá pomoc zbierkou, ktorá mala pomoc pri uhradení škôd na vozidle a za ukradnuté veci. Tu je vidieť, že karavanisti nepozerajú len na seba a ak je treba vedia aj pomôcť. Vyslovujem VEĽKE POĎAKOVANIE. A tou druhou bola nočná stráž dočasného campu.
V nedeľu ráno sme sa prebudili do chladného a veterného počasia.
O 10 hodine sme sa všetci opäť stretli a to pri oficiálnom ukončení zrazu. Ja osobne túto časť nemám rád, nakoľko je to predzvesť balenia sa a rozlúčenia s ľuďmi, ktorých máme radi a pre ktorých sme na zraz prišli.
Musím teda povedať, že tento zraz bol ozaj perfektný. Moje obavy boli úplne zbytočné a chvály Pezinského zrazu boli pravdivé.
Na záver mi neostáva napísať nič iné, iba poďakovať Paľovi Andelovi a všetkým ktorí mu pomáhali s prípravou a priebehom zrazu.
Ostáva len veriť, že takýchto ľudí bude stále dostatok a karavaning na Slovensku bude rasť.
Jozef Fišman SACC
