Jeden z vydarených zrazov, ktorý každoročne ukončujú našu hlavnú karavanistickú sezónu sa konal na zelenej lúke pod vinicami v blízkosti Pezinského jazdeckého a rekreačného areálu Rosnička, v čase oberačkových slávností v termíne, kedy je burčiak najchutnejší. Zraz sa niesol v duchu dobrej nálady, program bol pestrý, návštevník si mohol vybrať športové aktivity, súťaže, započúvať sa do výbornej hudby v podaní kapiel, ktoré mali vystúpenie priamo v mieste zrazu, v stánku s občerstvením rozvoniavali všakovaké dobroty, ktoré pripravili šikovné členky Pezinského caravan clubu. Chlapi zase pracovali na potlačení nášho smädu, samozrejme prím mal čerstvý burčiak z miestnych zdrojov.

V meste to žilo, návštevníci vinobrania si mali z čoho vyberať. Stánkov a atrakcií bolo neúrekom, do tých adrenalínových by si človek nesadol ani keby mu platili, aj keď sa našli aj z našich radov jedinci, ktorí sa dobrovoľne dali vystreliť do výšky niekolkých poschodí. Šťastie, že mega guma vydržala. O adrenalín sa postarali priamo pri karavanov naši členovia z karavan salónu, ktorí okrem predaja potrieb pre karavanistov skúšali priamo na našich telách silu zovretia veľkého silného plazivca, podľa môjho odhadu to nebola žiadna užovka, ale skôr pytón rodu kráľovského.

 Sobotňajší večer mal byť družným posedením pri príjemnej hudbe, ale skôr ako sa večer začal prekvapila nás krátka, ale zato poriadne silná búrka sprevádzaná bleskami a vetriskom, ktorí sa pokúšal odniesť montovaný prístrešok. Karavanisti sú však na takéto vyčínanie počasia zvyknutí tak vylievali z plátenej striešky vodu a vlastnou váhou pridržiavali konštrukciu prístrešku. Vyzerali sme ako zimujúce netopiere, ale prístrešok sme zachránili.

Pezinské vinobranie vrcholilo nedeľňajším slávnostným sprievodom alegorických vozov aj s predstaviteľmi mesta, športovcami,  mažoretkami, vinohradníkmi, požiarnikmi, panovníkmi aj so svojou suitou. Sprievod ukončovali automobilové veterány z miestneho veterán klubu.

Ďalšie fotografie nájdete tu: Vinobranie Pezinok 2014