45. RALLY CAMPINGU A CARAVANINGU
Kemping hotela TATRANEC
Tatranská Lomnica
Posledný prázdninový víkend, spojený so prvým septembrovým štátnym sviatkom Dňom Ústavy Slovenskej republiky sa rozhodli priaznivci karavaningu stretnúť na podujatí s najdlhšou tradíciou na území Slovenska pod majestátnymi štítmi Vysokých Tatier. Organizátori zo Slovenskej asociácie campingu a caravaningu sa rozhodli vzhľadom na možnosť pokračovať na blízke medzinárodné podujatie Dahlie Rally v Krakove 45. ročník uskutočniť v peknom rozľahlom kempingu hotela Tatranec. Voľba to bola viac ako dobrá, pretože sa stretli s veľkou ochotou vedenia hotela a celého personálu.
Nakoľko bola možnosť docestovať už v predstihu, kemping sa začal postupne zapĺňať už v stredu. Počasie bolo veľmi ústretové a preto ešte pred oficiálnym otvorením zrazu využívali karavanisti možnosti návštevy blízkeho okolia a hlavne pešie túry vo vysokohorskom prostredí. Po slávnostnom otvorení a privítaní účastníkov zrazu sa ako prví dostali k slovu, ale hlavne k hrám a súťažiam naši najmladší karavanisti. Pre všetkých zúčastnených boli prichystané autokarové zájazdy do okolia, napríklad do termálneho kúpaliska Vrbov, do blízkeho Zakopaného, ale podľa predpokladu najviac priťahovali tatranské lesné chodníčky. Piatok sa po slávnostnom otvorení zrazu turisti rozpŕchli za poznávaním prekrásnej tatranskej prírody. Niektorí s nostalgickými spomienkami na doby krásne ale minulé boli pozrieť smutné ruiny nášho najznámejšieho kempingu FICC. Spomienkam patril aj večer, ktorý spestril pre záujemcov náš známi dokumentarista a karavanista Ďusi Vágáši premietaním dokumentárnych snímok s ranného obdobia nášho karavaningu. Večer sme nechali dozrieť pri ohníčku a speve s harmonikou. V sobotu ráno na naše prosebné pohľady zareagoval sám majestátny „Lomničák“ ktorý dovtedy akoby hanblivý mládenec bol stále trochu zahalený a odkryl i posledné cudné miesta spod oparu a oblakov. Úžasný pohľad priamo zo svojich karavanov lákal snáď všetkých, aby vyšli aspoň na blízke známe turistické miesta Hrebienok, Bílikovú a Rainerovú chatu, vodopády Studeného Potoka a zaťatí až na samý vrchol Lomnického štítu.
Večer pri chutnom guláši sme si zaspievali a tí čo si ešte ako tak cítili nohy si aj zatancovali pri rezkej cigánskej muzike. V tombole ktorá spríjemňovala prestávky v muzicírovaní snáď vyhral nejakú tú cenu každý kto sa do nej zapojil. Nedeľa pre väčšinu z nás čas odchodu, školákom sa končia prázdniny, radi by sme si zašli ešte do susedného Poľska na Dahliu no nedá sa. Ešte rozdať ceny, a po spoločnom ukončení zrazu ešte pohľad na tentoraz uplakané Tatry a čaká nás cesta domov, tak šťastnú cestu a niekedy Tatry dovidenia.
